Atentát na trh práce

Autor: Martin Hošták | 22.2.2013 o 11:37 | (upravené 22.2.2013 o 16:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

Ako inak možno nazvať súbor opatrení prijatých vládou za uplynulých deväť mesiacov? Rast sadzieb daní z príjmu, odvodového zaťaženia zamestnancov či osôb pracujúcich na tzv. dohody o pracovnej činnosti, korunované sprísnením Zákonníka práce zásadne sťažili život  práve tým, ktorí väčšinu pracovných miest v tejto krajine reálne tvoria – zamestnávateľom.

O to viac prekvapujúcejšie znejú argumenty predsedu vlády, či ministra práce, že za najvyššou mierou nezamestnanosti od roku 2004 stojí predovšetkým recesia a nie vládou prijaté opatrenia. Áno, napríklad taký Zákonník práce priamo pracovné miesta priamo netvorí a ani neruší. Má však významný dosah na náklady zamestnávateľa spojené so vznikom, udržaním či zánikom pracovného miesta. Podobne aj dane a odvody priamo ovplyvňujú náklady zamestnávania a tým i možnosti zamestnávateľov rozširovať svoju činnosť a vytvárať nové miesta. Argument hospodárskej recesie ako hlavnej príčiny raketového rastu nezamestnanosti tiež neobstojí. S útlmom ekonomikybojuje Európa celá, no nezamestnanosť vyššiu ako 14% má len päť krajín - vrátane Slovenska. Nezamestnanosť v januári podľa úradov práce u nás poskočila na 14,8%, čo predstavuje 400 tisíc ľudí „na ulici“. „Lepší“ od nás sú už len „premianti“ ako Grécko (27%), Španielsko (26,2%), Portugalsko (16,5%) či Írsko (14,7%). Slovenský trh práce teda prežíva časy, na aké nepamätá od roku 2004.  Kto by však v takejto situácii očakával aspoň čiastočný náznak sebareflexie, či snahy o zásadné prehodnotenie prístupu vlády k politike daní či trhu práce sa fatálne mýli. Jedinou aktivitou vlády v boji proti nezamestnanosti je masívna mediálna prezentácia zachraňovania niekoľko desiatok pracovných miest prostredníctvom finančne náročných podporných programov s nanajvýš krátkodobým (ak vôbec nejakým) účinkom. Skutočnosť, že súbor opatrení systémovo meniacich regulačný rámec má leví podiel na zániku tisícov pracovných miest nechce z vlády priznať nikto. Predstavitelia štátu tým preukazujú – a teraz budem mierny – absolútnu bezradnosť v riešení problémov trhu práce a chýbajúcu schopnosť vnímať realitu ako-takú.
Zarážajúce však je, že i napriek takejto situácii sa rezort práce rozhodol pokračovať v ďalšom  zvyšovaní nákladov zamestnávateľom. Na poslednom rokovaní vlády bol predložený (a schválený) návrh novely Zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá umožňuje nútené rozširovanie pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv i na firmy, ktoré o týchto zmluvách nerokovali, ba o nich ani nemusia vedieť. Inými slovami – napríklad mzdové podmienky vyjednané odborármi vo firme X sa rozhodnutím ministerstva prenesú na firmu Y, bez ohľadu na to, či s tým dotknutá firma súhlasí, alebo nie. Ak si mzdový rast firma Y nebude môcť dovoliť, na rad príde prepúšťanie – veď zákony predsa treba dodržiavať. Smutnou správou je, že v mene revanšu odborárskym funkcionárom za predvolebnú podporu budú takto obetované ďalšie pracovné miesta.  
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa pýtam, či vláda v tejto situácii čaká až na nejaké masové sociálne nepokoje, ktoré by ju primäli upustiť od bezhlavého prijímania zákonov v neprospech ľudí. Áno tých, ktorých záujem jej vždy leží na srdci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?