Atentát na trh práce

Autor: Martin Hošták | 22.2.2013 o 11:37 | (upravené 22.2.2013 o 16:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  104x

Ako inak možno nazvať súbor opatrení prijatých vládou za uplynulých deväť mesiacov? Rast sadzieb daní z príjmu, odvodového zaťaženia zamestnancov či osôb pracujúcich na tzv. dohody o pracovnej činnosti, korunované sprísnením Zákonníka práce zásadne sťažili život  práve tým, ktorí väčšinu pracovných miest v tejto krajine reálne tvoria – zamestnávateľom.

O to viac prekvapujúcejšie znejú argumenty predsedu vlády, či ministra práce, že za najvyššou mierou nezamestnanosti od roku 2004 stojí predovšetkým recesia a nie vládou prijaté opatrenia. Áno, napríklad taký Zákonník práce priamo pracovné miesta priamo netvorí a ani neruší. Má však významný dosah na náklady zamestnávateľa spojené so vznikom, udržaním či zánikom pracovného miesta. Podobne aj dane a odvody priamo ovplyvňujú náklady zamestnávania a tým i možnosti zamestnávateľov rozširovať svoju činnosť a vytvárať nové miesta. Argument hospodárskej recesie ako hlavnej príčiny raketového rastu nezamestnanosti tiež neobstojí. S útlmom ekonomikybojuje Európa celá, no nezamestnanosť vyššiu ako 14% má len päť krajín - vrátane Slovenska. Nezamestnanosť v januári podľa úradov práce u nás poskočila na 14,8%, čo predstavuje 400 tisíc ľudí „na ulici“. „Lepší“ od nás sú už len „premianti“ ako Grécko (27%), Španielsko (26,2%), Portugalsko (16,5%) či Írsko (14,7%). Slovenský trh práce teda prežíva časy, na aké nepamätá od roku 2004.  Kto by však v takejto situácii očakával aspoň čiastočný náznak sebareflexie, či snahy o zásadné prehodnotenie prístupu vlády k politike daní či trhu práce sa fatálne mýli. Jedinou aktivitou vlády v boji proti nezamestnanosti je masívna mediálna prezentácia zachraňovania niekoľko desiatok pracovných miest prostredníctvom finančne náročných podporných programov s nanajvýš krátkodobým (ak vôbec nejakým) účinkom. Skutočnosť, že súbor opatrení systémovo meniacich regulačný rámec má leví podiel na zániku tisícov pracovných miest nechce z vlády priznať nikto. Predstavitelia štátu tým preukazujú – a teraz budem mierny – absolútnu bezradnosť v riešení problémov trhu práce a chýbajúcu schopnosť vnímať realitu ako-takú.
Zarážajúce však je, že i napriek takejto situácii sa rezort práce rozhodol pokračovať v ďalšom  zvyšovaní nákladov zamestnávateľom. Na poslednom rokovaní vlády bol predložený (a schválený) návrh novely Zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá umožňuje nútené rozširovanie pôsobnosti vyšších kolektívnych zmlúv i na firmy, ktoré o týchto zmluvách nerokovali, ba o nich ani nemusia vedieť. Inými slovami – napríklad mzdové podmienky vyjednané odborármi vo firme X sa rozhodnutím ministerstva prenesú na firmu Y, bez ohľadu na to, či s tým dotknutá firma súhlasí, alebo nie. Ak si mzdový rast firma Y nebude môcť dovoliť, na rad príde prepúšťanie – veď zákony predsa treba dodržiavať. Smutnou správou je, že v mene revanšu odborárskym funkcionárom za predvolebnú podporu budú takto obetované ďalšie pracovné miesta.  
Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa pýtam, či vláda v tejto situácii čaká až na nejaké masové sociálne nepokoje, ktoré by ju primäli upustiť od bezhlavého prijímania zákonov v neprospech ľudí. Áno tých, ktorých záujem jej vždy leží na srdci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?